Každý obraz má svoj rám... a každý človek má svoj príbeh

Začalo sa to pred rokom.... teda nie celkom. Povedzme, obnovilo sa to... Začnem asi tým, že sa na našom dvore stretli dve autá: „sestry Toyoty“ – väčšia a menšia. Neplánovane. Tak ako to prináša život. Z tej väčšej vystúpil človek, s ktorým so strávila (kedysi dávno) 13 rokov a nejako sme si „sadli.“ Dokázali sme rozprávať o duši – v slobode a v pravde. No potom sme sa vzdialili kilometrami a míľami.

Aj psíkovia sa vedia pozerať na život... A ja mám dvoch... verných parťákov...  Každý je iný... a každý z nich má svoj príbeh... Tento je v podaní Dastinky

Sú dni, kedy pozerám hore... s nádejou i smútkom.... s otáznikmi i bodkami...  A potom to príde: "Vraj sadni a píš..."  a tak sa delím a zdieľam.... snáď si moje slová niekoho nájdu

V jeden večer som napísala štyri SMS. Všetky končili otáznikmi. Potrebovala som odpovede. Nutne. Pomohlo by mi to, poukladať si veci v danom dni. Lenže niekedy aj „otázniky“ môžu byť hluché. V ten večer mi hlava klesala od únavy a ja som márne čakala aspoň na malú barličku, ktorá by mi objasnila, ako začať nový deň.... No v ten večer som čakala márne. Nikomu som nestála za to, aby vzal mobil a naťukal doň niekoľko písmen....

Niekedy máte drobcov, ktorí sa trápia s výslovnosťou... no predsa túžia po príbehoch, čo im nepopletú jazyk, alebo nebudú zdôrazňovať ich "račkovane"... Je to taká  malá kamufláž.... a možno "malé kamuflážové úspechy budú viesť k tomu, že sa detváky skamarátia aj s logopédiou... Za pokus to stojí

O mačke Pouličke - ktorá sa premenila na skvelú mamu

Anjeli a deti majú niečo spolOČNÉ. 

Kto to nevidí, nech ide na OČNÉ.

/báseň pre Domču/

Ako deti naučíme, čo sa patrí a čo nie... 

občas mi v tom pomôže obyčajné básNEnie :)

... premýšľam, že nemôžem dať to, čo nemám... 

Občas sa deti pýtajú aj na to, na čo my zabúdame...

.... keď príde do triedy dievčatko z Ukrajiny....

Keď birmovka prestane byť staromódnou....

Niekedy to ani mačka nemá jednoduché

Obrátenie svätého Pavla. Tak nečakané... Boh si robí svoje... Nepriateľov premieňa na hlásateľov Božieho Slova... 

Tak asi takto

Keď svaly nie sú to "pravé orechové" o čo sa máme starať.

Z času a čas mám pocit, že si Boh v mojom živote robí čo chce. Občas odíde, potom sa vráti. A k tomu ešte mi pošle do cesty ľudí, ktorých by som radšej nevidela a nestretla.

Dnes sme mali v Ilave veľký deň. Bolo nahlas povedané to, čo sme viacerí tušili.

Ilavská väznica je miesto, kde mučili ľudí. Ilavská väznica je miesto, kde sa ľudia modlili za svojich mučiteľov. A jedným z nich je teraz - už blahoslavený otec Metod Dominik Trčka.

Je to ako zázrak. Pred deviatimi rokmi a niekoľkými dňami prišlo na svet malé dievčatko: Emma.

Ani neviem prečo, ale my dve niečo spolu máme. A to dokonca aj počas karantény.

O pinke zime a tak :)

Občas sa rozbásním.

O tom, čo si vnúčatá zažijú so starkými... ale aj o tom, ako nás dobieha dobrý Boh

Nie všetci sme rovnakí.... 

Každý je iní... a aj o tom, že aj "trpaslík" môže byť kámoš

pohľad na rodičovskú schopnosť pri výchove :)

O lame, čo slovenčinu láme :))) a trocha aj jazyk / na pomoc lenivým jazykom

O blche Broni :) Nič v zlom, ak sa v básničke nájdete.... občas nám strach bráni budovať vzťahy a praví priatelia sa objavia až vo chvíli, keď... keď už nevládzeme utekať

Občas si píšem rozprávky... Len tak.... V každej je skrytý príbeh (človeka), a možno sa dotkne aj vás

O lienke - detské divadlo - ak ho chcete použiť, nezabudnite pridať meno autora: Marcela Bagínová

Školská úprimnosť niekedy nemá hraníc, ak aj áno, tak sú uvoľnené ako celá krajina egoizmu.

Najdôležitejšie v našom živote je vidieť. Nemyslím, teraz na oči nášho tela. Môžeme nosiť okuliare, kontaktné šošovky, alebo podstúpiť niekoľko operácii. A môžeme byť pritom aj celkom slepí.

O Stankovi, čo sa s písmenami nekamarátil