Dnes ho vykopli
Ráno som pozdravila Riška. Je to môj anjel, kedysi pozemšťan, škôlkar. Diagnóza rakovina mu však otvorila dvere do neba, aby nás dospelákov naučil chápať Božie veci, ktoré boli dovtedy od nás veľmi ďaleko.
Reku: „Riči, všetko naj, k tvojim narodeninám pre nebo.“ Je to z mojej strany iba taká „prípoviedka“, lebo som presvedčená, že „všetko naj...,“ naši nebešťania už majú.
V preklade to znamená asi toľko: „Milý Riči, dávaj na mňa pozor, aby som sa nestratila na ceste do neba. A urob niečo, aby moje ťarbavé srdce, aspoň zacítilo, že Boh je gavalier....(pre tých čo s tým nesúhlasia, len pripomínam, že je to názov pesničky, ktorú tento pozemsko-nebeský a teraz už len nebeský tvor miloval: https://www.youtube.com/watch?v=Iyq0DE12xiw&list=RDIyq0DE12xiw&start_radio=1 )
Odišla som do práce. Cestou v aute som vymenúvala ľudí, ktorí podľa mojej skromnej mienky potrebujú Božie požehnanie, alebo inak, ktorým som sľúbila, že si na nich spomeniem pred Pánom.
Ani neviem, prečo som sa zastavila som sa pri Jozefovi. Je to farár. Jezuita. Pred niekoľkými týždňami sme prehodili pár viet – nie osobne, ale v „chate“. Sľuboval, že príde, že už konečne pokecáme „face to face,“ a ja som sa smiala, že farárskym sľubom už dávno neverím, lebo že zíde z očí, zíde z mysle.... Dohodli sme sa, že ak nie tu na zemi, tak sa stretneme potom, čo nás „vykopnú“ tam hore.
O niekoľko hodín ho vykopli. Prišlo parte. Jozef je tam hore. A tu dole ostalo prázdno.
V tej chvíli všetky naše stretnutia dostali nový „šmrnc“ – „šmrnc“ vďačnosti, dôležitosti a ... (niekedy sa slová duše sa nedajú preložiť do reči zeme.)
Skončili všetky naše plány. Stretnutie v u nás doma, stratilo zmysel. No predsa si tu. Ak však stále trváš na tom, aby sme sa videli „face to face“ , čakaj, kým tam hore „vykopnú“ aj mňa. A hlavne dávaj, prosím potom, aby som letela tým správnym smerom. Ale veď to ti je teraz už jasné, či?
A dovtedy? Ďakujem ti Jozef za tvoj čas, za tvoje načúvanie, za oslavu mojich narodenín s koľkými kopčekmi zmrzliny???? (nie, neboj, neprezradím) Za bazén pre škôlkárov. Za veci, ktoré v obyčajný deň dostali nádych neobyčajnosti. Za kvety, ktoré si... no dobre, nebudem to tu rozoberať....
Len ti chcem povedať, že si jeden z mála, ktorý prichádzal, aj keď môj ocko už nemohol chodiť. Načúval si, radil a sprevádzal...
Až potom prišlo tvoje pozemské vykopnutie na východ, a tak sme sa v našej komunikácii nejako stratili...
No nič. Ostáva mi jediné: skúsiť sa tešiť z toho, že si s našim Igorom, tiež jezuitom, a že už rozumieš tomu, prečo si si tu musel prejsť svojou tichou krížovou cestou.
Keď sme si nevedeli dať rady, ty sám si vravel. „Sadni si a popremýšľaj, čo by ti na to povedal Igor?“ A tak som sedela a premýšľala a snažila som sa na to prísť. ... „že by: Radostného darcu miluje Boh...“
Tomu sme sa v podstate učili obaja. aby sme v samote, v bolesti a v smútku nezabúdali na radosť. Mne to dnes voľajako nejde... Ale aj tak ti prajem nebo.
Pozdrav Igora, Ričiho, Mirka a potras rukou aj môjmu tatinovi. Veď vieš... a ja viem, že vieš.... Tam hore sa toto slovo mení na „vidíš,“ tak si vravím „tak pozri a niečo urob... Daj mi poznať, že si v nebi, ty môj ďalší vykopnutý príklad. (nie matematický, ale ľudský).
A ty si pozrel a urobil...
Večer prišla Lucia... To stretko sme si dohadovali dlho. „Furt dačo“ sa nám statočne stavalo do cesty...
Priniesla kyticu - je priam identická s tou, čo sme objavili pred mnohými rokmi...
Beriem to ako pozdrav... Ako upútavku na Božiu pravdu, že nebo na nás myslí aj v maličkostiach...
Ďakujem...
Druhý september sa v mojom živote mení: Mám dvoch „do neba vykopnutých bratov“, ktorí dávajú na mňa pozor. A mám okolo seba ľudí, ktorí začujú ich hlas a urobia niečo – pre nich možno obyčajné – no pre mňa zázrak.
A ešte niečo mám: Istotu, že Boh sa na nás usmial... na deti dolu. Boh sa na nás usmial, má dobrú vôľu..
https://www.youtube.com/watch?v=Iyq0DE12xiw&list=RDIyq0DE12xiw&start_radio=1
