Skúška pomoci
„Krá, krá...“ Počujete? To sa chvastá Adam z Adamovej. „Som najmúdrejší a najučenejší havran na svete. Som jednoducho super bomba špica. Najlepší: Manifik! Poznám krajiny, moria, rieky a viem všetko, čo vy neviete. Krá, krá.“ Máva chvostom a keby mohol, asi by sa zmenil aj na páva. Ale ani to by mu nepomohlo.
Alebo, možno áno. No to by nemohla pod dubom oddychovať žaba so zvláštnym menom: „Mersíííí“. Kto z vás bol vo Francúzsku, vie, že to znamená: Ďakujem. A vie aj to, že všetci francúúúzi račkujú.
„Kvák, kvááák, Už aj zatvor svoj oranžový zobák, kváááák. Bolia ma z teba uši, táááák.“ Otvára žaba ústa. „Kvák. Neverím že si najmúdrejší, a už vôbec nie najlepší, kvááák.“ nakláňa hlavu a vyplazuje jazyk, „Ale keď tak veľmi chceš, ja si ťa vyskúšam.“
Adam vyvalil oči: „A ty si kto krá, krá? Ty mi neveríš, že som ten naj, havran na svete?“ Vzlietol a už aj pochodoval pod dubom v nablýskanom čiernom fraku.
„Nemachruj, kvák! Jednoducho ti neverím, ták.“
„Tvoj problém!“ otočil sa na ľavej nohe. „Krá, krá. Nikomu nedovolím, aby pochyboval o mojej múdrosti. Som ten naj a hotovo.“
Žaba nepovedala ani slovo. Iba – hop a čľup – a skočila do vody. „Pomóc, kvak, kvak, zachráňte ma.“ Račkovala, ako sa na dámu s francúzskym menom patrí. „Topím sa. Neviem plávať. Kváááák. Kvak!“
„Pchá, má, čo chcela,“ pomyslel si Adam a začal si leštiť zobák. „Sama si skočila do vody! Krááá! Sama vylez! Krá. Krá!“
Aj vyliezla. V očiach sa jej skvelo víťazstvo. „Kvá.“ zagánila. „V skúške si neobstál. Múdry nie si ani z zďaleka. Veru ták... kvák!“
„Čo to táraš, v akej skúške?“ čudoval sa Adam.
„V skúške pomoci. Kvák. Veď aj malé dieťa vie, že pomôcť niekomu je viac, ako poznať krajiny, moria a rieky. Ták.“
Adam sklonil hlavu. Cítil, že ho niečo v duši pošteklilo. Zaletel do mesta a kúpil si ďalekohľad a odvtedy v hniezde sedí. A čaká, kým niekto bude volať o pomoc. Chce byť pripravený ......
Ak pôjdete popod dub, a niečo sa vám stane, možno pomôže práve vám.
