Generálka
Môj ocko cvičí. No nie na hrazde, ani s činkami, či na stacionárnom bicykli. Nechodí ani do posilňovne, či behať popri Váhu. Nie je profesionálny plavec, ani futbalista. Ale cvičí a usilovne trénuje. Ste zvedaví koho? No predsa PSOV.
No a niekedy, ak ma vezme so sebou, trénuje aj mňa: „Ako si, prosím ťa, dala ten povel? Veď ten pes ťa má na háku!“ rozčuľuje sa ale márne. Tak po prvé: Žiadny hák nemá a tak ma tam to milé chlpaté, štvornohé stvorenie nemôže na ňom mať. A po druhé: Nik učený z neba nespadol. A už vôbec nie šteniatko.
„Urobila som všetko tak, ako si mi prikázal,“ mračím sa a založím si ruky pred seba. Dobre viem čo bude nasledovať.
„Domča, pri výcviku si generálkou ty a tak to psovi nemôžeš prikázať, ako keby si sa bavila s obľúbenou hračkou! Tak sladúčko, ako keď medííík natieraš na chlebík.“
Prevrátim oči. Veď uznajte: Mám pred sebou maličké šteniatko, ktoré sa občas potkne aj na rovnej ceste. A o mláčkach na podlahe ani nehovorím. A keď si predstavím, ako nosí v papuľke veľké hračky a z celej sily premiestňuje pelech... Môžem sa vôbec hrať na generálku? Veď to malé stvorenie si ani nezaslúži, aby som naňho zvýšila hlas.
„Keď ja to nedokážem...“, sadnem si do trávy a tvárim sa, že som urazená.
No ocko sa nevzdáva a prehovára mi prísne do duše: „Ak chceš, aby ťa psík raz poslúchal, musíš mu dávať príkazy. On má dobré uši a vie, kedy sa s ním blázniš a kedy to myslíš vážne...Potrebuje sa naučiť rozoznávať tón tvojho hlasu.“
Potom vstane, podá mi ruku a zahlási: „Naučíš sa to, ideme znova.“
No šteňa je šteňa. Ide si svoje. Je také rozkošné, že aj keď pribehne na povel, nevezme si ani piškótu. Prečo? Pretože práve zbadalo motýľa a ten je zaujímavejší ako všetko ostatné...
Mimochodom, už netrénujem. Tejto úlohy sa ujal ocko. Ale čo z toho? Práve zistil, že mu nepomáha ani generálsky naladený hlas. Aj jeho má ten malý hafkáč – ako sa hovorí – na háku.
Po hodine to vzdáva. „No nič, je to ešte len krpec,“ mávne rukou. „Buďme trpezliví a uvidíme, čo sa nám podarí...“ Potom sa pozrie do akýchsi papierov. „Ach, toto som mal vidieť hneď, veď toto malé tornádo má ešte len osem týždňov. S výchovou budeme musieť počkať.“
A mal pravdu. Všetko má svoj čas. Aj z toho malého jašidla sa vďaka tréningom o niekoľko mesiacov, naozaj stal poslušný pes. A so mňa? Cvičiteľka s hlasom generálky.
