OLIVER
Oliver
Poznáte Olivera? Je to taký kučeravý anjelik s modrými očami. A je podobný nám, deťom. Totiž občas je lenivý a v škole mu to ide ako v lete na saniach.
„Oliver,“ gúľa očami svätá Katarína a pozerá mu do zošita: „Ale veď tie písmenká musia byť napísané v riadku, nie hala-bala.“
„To je jedno, hlavne, že sa to dá prečítať,“ mračí sa anjelik a berie pozemské pero značky Pilot. Iste viete prečo. Ono má totiž gumu. Potom sa s veľkým povzdychom znova pustí do písania.
„M-i-l-ý ľ-u-d-i-a,“ šomre si jedno písmenko za druhým a teší sa, že sa mu konečne darí.
„Oliver! To nemyslíš vážne!“ Svätá Katarína sa znova mračí, ba dokonca hrozí, že príde búrka.
Je to síce skvelá nebeská učiteľka, no učiť anjelov, čo radi snívajú, je aj pre ňu veľký oriešok.
„Čo zasa? Čo som spravil? Veď už tie písmená sedia v riadku!“
„To áno, ale slovo „milí“ – vtedy keď je za ním napísané ľudia, sa píše s mäkkým „i“ a nie s ypsilonom....Veď ich je veľa.“
A tak zasa má Pilot čo robiť. Ale aj Oliver. Skúsi to do tretice.
V tom sa otvoria dvere a stojí v nich svätý Peter. „Nebeský Otec odkazuje,“ rozhliadne sa okolo, „že ten, kto má správne napísanú pozvánku pre ľudí, môže ísť na zem. Je to dôležitá úloha. Veď sa chystá oslava Ježiškových narodenín.“
Konečne sa aj svätá Katarína začala usmievať. Mávla na Olivera. „Ty pôjdeš prvý!“
„Prečo?“ šepkali si medzi sebou anjeli.
„Lebo sa nevzdal, aj keď to bolo ťažké.“
V nebeskej triede zašušťali krídla. Oliverove. Hrdo prechádzal pomedzi spolužiakov a vedel, že prekonať lenivosť je tá najsprávnejšia vec na zemi i v nebi.
