Zbožný bezbožník a bezbožný zbožník
Boh si v mojom živote vždy nájde svoj čas. Nechá ma by som si naplnila vlastný batoh prestáv, smútkov, či nepodarených (aspoň z môjho pohľadu vecí). Zamkne uši ľuďom od ktorých akože očakávam, že prejdú so mnou pár minút života. Potom - keď už nevládzem, lebo som zahádzaná udalosťami tohto sveta - šľahne ma do postele. A aby som nemohla protestovať - vezme mi hlas. No a to je teraz - oddychujem, ponorená do ticha…( o samote ani nepíšem, lebo to je moja kámoška-nekámoška) a premýšľam nad tým, čo čítam…, čo vidím, čo vnímam…
Po prvé:
Vraj páter Pio povedal, že ak sa bude milión detí modliť ruženec, bude na svete mier…. Neviem, ale nemyslím si, sú to jeho slová. Koľkokrát dávajú zbožné duše statusy na sociálne siete: “Pápež povedal…. " a koľkokrát sa príde na to, že to nepovedal a stojí za tým iba zbožné prianie niekoho, aby to povedal….
Nemyslím si, že pátrovi Piovi šlo o počítanie detí. O nejakú jednotku a k tomu šesť núl… A Bohu? Som presvedčená, že počítadlo nepotrebuje. Ani milión ružencov od milióna detí. Ani štatistiky. Ani to, aby sme sa zapísali, že koľkí a odkiaľ sa to pomodlíme a potom vyhlasovali, že zo Slovenska šlo za pokoj “toľko a toľko ružencov od detí…”
Modlitba je o niečom inom. Je o vzťahu a o pokore. O pokoji. O tom, že sa postavíme pred Pána tak akí sme, v tej špine, ktorú máme práve na sebe a dovolíme mu, aby sa nás dotkol…. Ruženec nie je o odriekaní, o zdravasovaní - o tom, kto sa predmodlieva viac desiatkov a kto menej, je o správnom čase pre ľudskú dušu, kedy je pripravená odhodiť svoje myšlienky a prijať tie Božie… a na to treba dorásť (keď nie fyzicky, aspoň vo viere)
Po druhé:
Pozdravujem mojich skvelých birmovancov. Aj napriek tomu, čo všetko si prežívajú, a ako ich vnímajú dospeláci - sú výnimoční. Hľadajúci, búriaci sa, strhávajúci zo seba vieru detí a túžiaci objaviť niečo, čo je autentické… a teda aj pravdivé.
Hovorili sme o modlitbe:
Niektorí z nich sa pri tomto slove “búria”. Poznajú “zbožných bezbožníkov” ale aj naopak “bezbožných zbožníkov.”.Ľudí, čo sa denne pomodlia aj tri ružence a nezabudnú sa nimi pochváliť. No skutky typu láskavosť, pomoc, dobré slovo od iného, či usilovnosť v práci sú im vzdialené na kilometre. Presne vedia, čo je Božia vôľa a vyčítajú iným, že prídu do pekla, ak nebudú robiť to a ono… Potápajú sa a vyvyšujú - a možno aj Bohu ďakujú za to, že sú lepší ako ostatní hriešnici a modlia sa za ich obrátenie. (Je to však naozaj modlitba?)
A potom sú tu ľudia, ktorí sa volajú bezbožní zbožníci - ktorí sú láskaví, milí, a nezáleží im na viere. Jednoducho žijú pozitíne naladení… Viete o tom, že tento typ osobností, je birmovancom bližší? Chápu však aj to, že v živote prichádzajú chvíle, keď si človek nedokáže pomôcť sám… keď sa pýta akási istota zhrnutá vo vete: “Boh je so mnou.” A chápu, že aj príprava na birmovku je čas, aby sme sa ho spolu naučili hľadať a počúvať…. Tak inak, nie cez recitáciu Otčenášov a Zdravasov (to už vedia), aj Verím v Boha poznajú…
Skúsime ot inak. Otvorením dverí do osobného vzťahu s Niekým koho nevidia - a viem, že to bude pre nich veľmi náročné - lebo nemajú skutočné vzťahy ani s ľuďmi, ktorých vidia. Ale za pokus to stojí….Sú skvelí a hľadajúci
Som na nich hrdá. Nedali sa pomýliť. - Ak majú veriť v recitovanie “básničiek”, tak potom radšej nech neveria.
Aj to tak vnímajú…
Štartujeme…. Začína príprava na Sviatosť birmovania…. cesta, ktorou si budú prechádzať bude iná… a možno aj ružencová, ale skôr, než sa tak stane, skúsime vytvoriť spoločenstvo rozhovoru….
Panna Mária, Páter Pio a aj vy ostatní dúfam, že to pochopíte… Ruženec príde na rad až vo chvíli, keď na to dozreje čas….
A vy, ktorí už ste “zrelí” na modlitbu ruženca, môžete sa modliť aj za nás.
