Každý obraz má svoj rám... a každý človek má svoj príbeh

O tom, že niekedy chceme vedieť viac, ako treba

O tom, čo nevinná diskotéka pre strašidlá môže spraviť s dieťaťom.... 

Z môjho cintorínskeho pozorovania.... 

O tom, že deti vidia viac ako dospeláci - a dospeláci v tom vidia iba "detské čumenie"

Aby sa nám lepšie cvičilo :)

O mravcovi, čo si myslel, že je najmúúúúúúdrejší na svete

O indiánoch, ktorí sú už dávno dospeláci.... 

Občas tvorím, ako sa vraví: „z brucha.“ Dávam zo seba čo mi brnkne do nosa, do srdca alebo do duše. To čo sa obtrie okolo mojich uší, ale i to, čo ma „máta“, „štve,“ pretože by to mohlo byť iné, lepšie, ale nie je... 

Kto ma pozná vie, že mám dve závislosti. 

No čo pozeráte – majú ich aj tí, čo svoj život odovzdali Bohu. 

A práve o to ide.... Skúsim sa s vami o ne podeliť. 

V jeden večer som napísala štyri SMS. Všetky končili otáznikmi. Potrebovala som odpovede. Nutne. Pomohlo by mi to, poukladať si veci v danom dni. Lenže niekedy aj „otázniky“ môžu byť hluché. V ten večer mi hlava klesala od únavy a ja som márne čakala aspoň na malú barličku, ktorá by mi objasnila, ako začať nový deň.... No v ten večer som čakala márne. Nikomu som nestála za to, aby vzal mobil a naťukal doň niekoľko písmen....

Šup, šup... skočme s ňou do života