Každý obraz má svoj rám... a každý človek má svoj príbeh

Začalo sa to pred rokom.... teda nie celkom. Povedzme, obnovilo sa to... Začnem asi tým, že sa na našom dvore stretli dve autá: „sestry Toyoty“ – väčšia a menšia. Neplánovane. Tak ako to prináša život. Z tej väčšej vystúpil človek, s ktorým so strávila (kedysi dávno) 13 rokov a nejako sme si „sadli.“ Dokázali sme rozprávať o duši – v slobode a v pravde. No potom sme sa vzdialili kilometrami a míľami.

Aj psíkovia sa vedia pozerať na život... A ja mám dvoch... verných parťákov...  Každý je iný... a každý z nich má svoj príbeh... Tento je v podaní Dastinky

Sú dni, kedy pozerám hore... s nádejou i smútkom.... s otáznikmi i bodkami...  A potom to príde: "Vraj sadni a píš..."  a tak sa delím a zdieľam.... snáď si moje slová niekoho nájdu

O mačke Pouličke - ktorá sa premenila na skvelú mamu

... premýšľam, že nemôžem dať to, čo nemám... 

Občas sa deti pýtajú aj na to, na čo my zabúdame...

.... keď príde do triedy dievčatko z Ukrajiny....

Keď birmovka prestane byť staromódnou....

Niekedy to ani mačka nemá jednoduché

Keď svaly nie sú to "pravé orechové" o čo sa máme starať.