Príde Duch aj na tretiu omšu?
Príde Duch Svätý aj na tretiu omšu?
Tento rok som si povedala, že budem o Duchu Svätom hovoriť v škole so všetkými. Teda aj s drobcami, ktorí vďaka moderným rozprávkam poznajú rôznych duchov a príšer so schopnosťami stať sa neviditeľnými. Niektorí sú zástancami strašidelných duchov, ktorí odnášajú čiapky, či kradnú lopty futbalistom.
Iní majú duchov v detskej izbe. Pukajú im v nábytku a v noci, keď spia, vyliezajú zo skríň.
Maťko, to má v hlave nastavené originálne. Hoci je len prvák, okamžite sa pasoval na odborníka na duchov, pretože on jediný vie o takých, čo vychádzajú z hrobov, obliekajú si nemocničné plachty a strašia ľudí.
Katka sa rozhodla ostať v opozícii. Je presvedčená, že duchovia neexistujú, lebo to povedala mama. Čo na tom, že bola práve vyučovacia hodina, odsadla si od Maťka a posadila sa dozadu na koberec, pretože ona ho za žiadnych okolností nemieni počúvať.
Na rozhádanie prváckej triedy mi stačila jedna jediná otázka: „Deti, myslíte si, že existuje Duch?“
Napriek hrdinským tvrdeniam detí, že duch nie je strašný – sa ich očká tvárili strašidelne. Veď detská fantázia je jedno veľké more príbehov, ktoré sa nie vždy končia dobre.
A veru im odľahlo, keď počuli, že Ježiš odišiel do neba, aby nám poslal výnimočného, geniálneho a najlepšieho Ducha zo všetkých. A že práve ten nám chce dať silu do našich sŕdc.
Pochopili, že dôležité dary sú tie, ktoré nevidíme, ale vieme, že ich máme – rovnako ako nevidíme Ducha Svätého, ale vieme, že je s nami.
Sami prichádzali na to, že nám doniesol do srdca – lásku, radosť, kamarátstvo, odvahu pomáhať.... a dal nám aj pamäť, aby sme nezabudli na to, aký dobrý je Boh. V tej chvíli ich nezaujímali darčeky viditeľné očiam: lego, PlayStation, ani medaile za vyhratý zápas.
Hľadali dary, ktoré nevidia ..... a hľadali aj Toho, kto im ich môže dať.
„V nedeľu budeme mať slávnosť: Budeme hovoriť o Duchu Svätom, a som si istá, že kto príde na svätú omšu, určite objaví vo svojom srdiečku nejaký nový dar. Taký, o ktorom sme dnes nehovorili....“
Úsmevy a rozžiarené oči mierili ku mne. Nie, toto naozaj nebolo o mne. Bol to pre mňa dar z neba. Prosila som, aby tieto malé Božie stvorenia vnímali svet srdcom. Tak ako to chce Boh.... aby ho spoznávali... aby....
V tom ku mne docupkala Agátka, aby mi niečo dôležité pošepkala. Vlastne bola to otázka: „Príde dobrý Duch aj na tretiu omšu?“ (rozumej – vo farnosti máme v nedeľu tri.) „Určite.“ „To je dobre. Lebo tam budem aj ja.“
Je vigília. Túto noc vzývame Ducha Svätého, aby prišiel. Príde. Len buďme tam, kde je ON. Tak čo, pôjdete si po jeho dary na svätú omšu aj vy? Agi a ja tam budeme. Vidíme sa na tretej....
