Kto mi to sedí v triede...
Sú prázdniny a ja len tak mimochodom premýšľam, koho to vlastne učím... Ako učím... a kde mám nájsť nejaký vztyčný bod, ktorý by sa stal hnacím motorom pre celú triedu. Veď je to „iba“ nábožko. Pre niektorých total-brutal oddychová hodina. Priniesť si na ňu zošit je ťažšie ako zdolať túru... Posúďte sami:
Kritické náboženské bytosti z druhého stupňa základnej školy by sa v podstate dali komentovať takto:
Team A:
Čo chcete? Veď toto počúvame v kostole. No musíme tam ísť, lebo fotrovci, veď viete. Ale niekedy sa nám podarí zdrhnúť aj na chorus... Tam sa dá hrať na mobiloch... A niekedy nepozorovane stojíme vonku.... Fakt, my sme doma pobožní. My všetko vieme. Dajte nám pokoj... pustíme si film... božééé, veď je to posledná hodináááá.
Team B:
Nábožko? Super. No veď my hrávame v zbore. Ja chodím miništrovať. My chodíme s pánom farárom na opekačku. A kaplán bol už aj u nás doma. My sme naozaj veriaci, to nám môžete veriť. Jáj, pančelka, toho (žiaka) si nevšímajte, on je DE_ _L, on raz príde, veď viete kde... On sa klania satanovi.... On s Bohom nemá nič spoločné. Chápem, že to tu máte ťažké, neva... stretneme sa v kostole. Hodiny super. Boha treba poznať. Vedieť o ňom všetko. Ale týmto dementorom to nevysvetlíte, škoda rečí... To je iba pre vyvolených...
Team C:
Viete čo? Ja som tu len kvôli vám. Etiku máme 7. hodinu, tak dúfam, že to nejako prežijem. Boh ma nezaujíma. Náboženstvo je história. Život je o inom. Veď sa len pozrite, ako žijú farári... Darmožráči. Bohatá cirkev.... aj pápež by mohol mať viac rozumu... čo sa do všetkého mieša taký dedko. A vôbec viete o tom, že som bol pokrstený aj na prijímaní. No a ešte jeden dôvod, že keby som sa prihlásil na etiku, tak babka by ma zabila – musím ísť na birmovku. Ale nakoniec to beriem pozitívne, lebo dostanem darčeky....
Team D:
To sú tí čo sedia a gúľajú očami. Po niečom túžia, len nevedia po čom. Niektorí z nich ani nechodia do kostola, ale pýtajú sa, hľadajú, premýšľajú – snažia sa volať na Boha... a nejako si už zvykli na to, že ich volajú niekedy dementori. Neprezentujú sa ako vlastníci Boha, ani ako jeho znalci, ale za to pomôžu a podajú pomocnú ruku tam, kde treba... Sú v triede neviditeľní, ale veľmi dôležití...
No potom je tam team E: ako Experiment
To som ja, Ježiš a všetci svätí, ktorých prehováram, aby šli so mnou a šepkali mi, ako zjednotiť túto „Božiu bandu.“
Niekedy sa zadarí: Predsa, sú to deti, ktoré nevyrástli z príbehov... a túžia po dobre....
Tie zaberú... vryjú sa do pamäte....
ale mne to nestačí....
Aj farizeji poznali Písmo plné príbehov, ovládali Boží zákon - a Ježiš ich nazval obielenými hrobmi... a dával im jednu nepríjemnú lekciu za druhou...
A tak mi neostáva nič iné, len hľadať cesty, ako to "vypovedané" dostať do detských sŕdc a skutkov. Ako z vlastníkov vedomostí o Bohu vychovať ľudí pokory a odvahy žiť vzťah s Bohom i s ľuďmi...
Nech mi v tom TEN HORE POMÁHA.
