Dovidenia v nebi, Šaňo
Milý Šaňo, dnes sme sa boli s tebou rozlúčiť. Mimochodom pohreb je „naozaj“ originálne miesto na rozlúčku. Ani zatváranie rakvy nebolo nič príjemné....Len tvoja fotka za ňou sa potmehúdsky na nás pozerala. Teda nie ona, ale ty na nej. Akoby si chcel povedať: „No tak hlavu hore... nie že vás tu prevalcuje bolesť.“
A o to „hore,“ práve šlo.
Buldozér bolesti, prázdna a sĺz sa v posledných dňoch činil ako sa hovorí: „plnou parou vpred.“
Aj moje hádky s nebom a s tebou boli na programe aspoň trikrát denne. A neraz si mi zatvoril ústa, keď si na moje: „Aspoň sa tam neflákaj, a pomôž mi to nájsť.“ – ukázal to, čo som hľadala. Zlostila som sa (a aj sa zlostím), že si odišiel. Chcem si do niečoho kopnúť, lebo keď si už myslím, že som našla prístav pochopenia, tak sa zrazu rozplynie... Som si istá, že vieš o čom hovorím. A mimochodom, ďakujem Ti za tvoju vianočnú záchranu...
Dnes som sedela v kostole vzadu. Vrecká bundy napchaté vreckovkami. Pre istotu... Až do chvíle, kým som sa nezapočúvala do slov ľudí, ktorí o tebe hovorili. Tak napríklad Ferko (už to neodškriepiš – takto familiárne si volal otca biskupa Rábeka) prezradil, že ste sa v týždni stretli a on ti vravel, že bol vo Varíne a že sa šiel pomodliť aj na hroby tvojich blízkych. A ty si mu na to „zavalašil.“: „Tam v tom hrobe je ešte jedno voľné miesto, tam budem ja.“ Vedel si čo ťa čaká, alebo nie?
Ďalšia Božia pikoška znie: V pondelok, keď ste sa stretli na pohrebe viacerí, si si vyžiadal sviatosť zmierenia. Chcel si mať čistú dušu. Tak do kelu, vedel si o svojom odchode, alebo nie?
A po tretie: So svojimi spolubratmi si sa šiel modliť. Na cintorín. K hrobu svojho spolubrata... Ako M. (tiež tvoj spolužiak a výnimočný priateľ) priznal, bolo to niečo zvláštne, niečo čo sa nedá vypovedať do slov. Alebo z čoho sa slovami dá povedať iba časť. Aby si chápal: Svätá Terezka Ježiškova to vravela, že slová duše sa nedajú preložiť do reči zeme.
No a potom v ten štvrtok bol Sviatok Ježišovho Tela a Krvi – a ty si bol svedectvom toho, že si musel (a chcel) mať každý deň svätú omšu. A prinášal si Ježišovo Telo a Krv nám, ktorí sme o to stáli. Bol si tu... lebo.... si chcel...
Doslúžil si omšu v Semerove a potom si šiel do druhej dedinky menom Čechy. Sťažoval si sa, že ťa bolí hlava, ale napriek tomu si ešte dvoch ľudí zmieril s Bohom. A potom pád... a nič. A ticho a tma... a boj...
A v nedeľu, v deň keď Ježiš vstal z mŕtvych, si naposledy vydýchol pre tento svet...
Počúvala som kázeň a počúvala príhovory. A usmievala som sa. Áno, bol si muž služby a dobra, hľadal si hriešnikov, pomáhal, robil si čo si vládal. Žiaden poriadok v kancelárii, ale ľudia vedeli, že môžu za tebou prísť, že ti môžu otvoriť dvere, že sa k tebe môžu obrátiť o pomoc.... Bol si veľký v dobrosrdečnosti a kvôli hriešnikovi si neváhal ani v noci bdieť... Bol si výnimočný... Dobrák... Obľúbený... Radostný... Ochotný rozdávať sám seba....
Keď vynášali okolo mňa tvoju truhlu – s tvojim telom, pomaly mi dochádzalo, že dobro, ktoré si zasial, žije vo mne, žije v nás, a ak ty budeš z neba žehnať, bude žiť veľmi dlho.
Šani, chýbaš a ja viem, že budeš chýbať.... ale tuším, že sa aj takto pozemsko-nebesky niekam posunieme.... Pravda je ukrytá v láske a v činoch – nie pre niektorých – ale pre všetkých....
Uč ma, načúvaj mi, a ukazuj, čo mi ešte chýba...
No a keď už si v tom nebi, prosím vystískaj všetkých, ktorých nosím vo svojom srdci. Ľúbim... veď ty vieš.... Láska nikdy nezanikne.
