Dnes som sa hrala na Boha
Znie to síce zvláštne, ale podľa Biblie to je tak. Dostala som návod na anjela: „Vraj uháčkuj ho.“ A keďže sa mi zdal malý, tak som sa do toho pustila. Telo. OK. Krídla. OK. Ruky. OK.
Až som prišla ku vlasom: Trikrát som kukala na návod a trikrát som sa snažila to prečítať s porozumením. Bolo tam napísané: Uháčkujte každý vlas zvlášť. Spolu 115 vlasov, ak treba, spokojne pridajte.
Skoro ma piclo? Akože to mám rátať každý vlas? Neostávalo mi nič iné...
Hneď som si predstavila Nebeského Otca, ktorý nás upokojuje a vraví: „Nebojte sa, veď vy máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.“ Ešte že nepovedal, že ich počíta on... Deti v škole ma presviedčajú, že to robia anjeli, alebo tí, čo sú na dôchodku a už zomreli a nechcú sa v nebi nudiť . (Čo vám poviem, aj o tom je katechéza)
Niektorí tínedžeri, po prečítaní tohto príbehu a po otázke: „Ako tomu rozumiete?“, majú svoju teóriu: Táto práca patrí dušiam v očistci – je to nezáživné a pomáha im to dostať sa z očistca do neba.
Keď začnem hovoriť o tom, že Ježiš používa metafory a táto veta znamená, že Boh vie o všetkom, čo je v našom živote: o bolesti, o radosti, o klamstve, o spravodlivosti... a že nás dokáže obrániť pred ľuďmi, ktorí si myslia, že sú vlastníkmi pravdy, iba nemo prikyvujú hlavou.
A ono je to naozaj tak. Môjmu anjelovi nestačilo 115 vlasov, potreboval 160. A tak som mu pri každom vlase hovorila Bohu o niekom, o niečom a ďakovala mu, že sa pozerá na mňa v láske a v pravde...
Som si istá, že rozumie bolesti i strachu. Že tma v ľudskej duši je iba dočasná. Že nám ukáže cestu, ak to budeme chcieť... A kedy: Keď prijmeme to jeho: „Nebojte sa.“
Chápem že je to ťažké, ale prosím, pomáhajme si navzájom nebáť sa ... dôverovať... a kráčať po ceste do neba... Je to pre každého z nás dôležité.
PS.: Venujem tým, čo smútia... tým, čo čakajú na návrat niekoho, kto nečakane odišiel a všetci vieme, že sa nevráti tak, ako sme ho videli prichádzať.... Nebojme sa... Boh má pre nás niečo nové... A tam, kde nemôže prísť odchádzajúci, raz prídeme my...
